Aká je skutočná hodnota lacného oblečenia ?

Viete, aká je skutočná hodnota oblečenia? Jeho náklady začínajú pri pestovaní bavlny a spracovaní priadze. Pokračujú návrhom dizajnu, ktorý sa zhmotní v rukách usilovných šičiek. Po ňom nasleduje doprava a doručenie do skladov maloobchodníkov. Tovar sa musí následne rozdistribuovať do všetkých predajní a skladov. Vyzerá to na jednoduchý model cesty nášho oblečenia, no v skutočnosti je oveľa zložitejší. Ako sa odráža na cene oblečenia?

Aké sú priemerné výrobné náklady jedného trička?

Spomeňte si na poslednú situáciu, kedy ste si išli kúpiť na seba niečo nové. Aký bol rozhodujúci faktor pri nákupe? Bol to dobrý strih, kvalitný materiál alebo dizajn? Vo väčšine prípadov rozhoduje cena. Aj keď sa cena oblečenia môže líšiť, všetky firmy musia rovnako pokryť základné náklady za výrobu. Hovoríme o procese pred predajom, do ktorého zahŕňame nákup surovín (najčastejšie bavlny), tvorbu priadze a materiálu, dizajnovanie a šitie v továrni.

Predstavte si, že v obchode zbadáte trendy tričko za 13 eur. Zamysleli ste sa nad jeho výrobnou cenou? V priemere sa tieto výrobné náklady odhadujú na približne 2,70 eur. Znamená to, že z tejto sumy má byť zaplatený pestovateľ bavlny, výrobca materiálu, dizajnér a šička. Príliš nízka suma,  aby z nej boli férovo zaplatené všetky strany, nemyslíte?

Čo znamená jav naháňania ihly?

Aby nám mohli byť pravidelne ponúkané trendové kúsky ako z móla, je pre výrobcov dôležité vyrábať ich za čo najkratší čas a za najnižšie možné náklady. To vedie k drastickému súboju zaistenie čo najlacnejšieho zdroja. Tento jav je nazývaný kritikmi ako naháňanie ihly. To znamená, že firmy hľadajú a nakupujú čo najlacnejšie materiály a najlacnejšiu pracovnú silu.

Praktický príklad javu naháňania ihly si môžeme predstaviť na mzdách šičiek v Bangladéši. Tie sa za posledné roky zvyšovali a preto firmy hľadali ďalej. Cieľom je predsa udržať výrobné náklady čo najnižšie. V Afrike predstavujú mzdy šičiek v priemere tretinu zárobku šičky vyplácanej v Bangladéši. V Afrike sa jej mzda pohybuje okolo 7 dolárov za týždeň.

Redaktori verejnoprávneho portálu BBC uverejnili vo svojom článku informácie týkajúce sa zárobkov šičiek v Afrike. Jedným z tvrdení bolo, že si šičky nedokážu zo zárobku pokryť ani životné náklady. To potvrdili anonymnými výpoveďami zamestnancov pracujúcich v továrni pri meste Addis Abeby.

Potvrdil to aj výskum iniciatívy Fashion Checker, ktorý zistil že až 93% značiek neplatí zamestnancom výrobných tovární ani len životné minimum. To je cena, ktorú si berie business model fast-fashion. Z týchto dôvodov má nízkonákladová výroba negatívny dopad na životy ľudí v rozvojových krajinách.

Vráťme sa ale k príbehu nášho trendy kúsku za 13 eur. Ten pokračuje dopravou priamo k veľkoobchodníkovi, ktorý ho skladuje a následne distribuuje ďalej. V tomto procese sa náklady za skladovanie odhadujú na 1,50 eur a za balenie a dopravu 1 euro, dokopy je to 2,50 eur. Táto suma je porovnateľná s hodnotou výrobných nákladov, a preto nemôžeme považovať dopravu a skladovanie oblečenia za lacnú záležitosť.

Webová stránka Fashion United, zverejnila dáta, týkajúce sa prepravy nízkonákladových módnych kúskov. Podľa ich odhadov precestuje jedno tričko takmer 32 000 kilometrov pred tým, ako sa dostane do regálov obchodníka. To je príliš dlhá diaľka na to, aby sa tričko mohlo považovať za udržateľné.

Aký má predajca zisk z jedného trička?

Aby sme si to zosumarizovali, po odpočítaní všetkých nákladov, ktoré tvoria 42,3%, ostane predajcovi zvyšných 57,7%, z hodnoty produktu. To je výnosný business model, ktorý sa fast fashion predajcom oplatí udržiavať. Ten nehľadí na životné štandardy ľudí pracujúcich v továrňach alebo uhlíkovú stopu pri doprave oblečenia z druhej strany planéty.

Zľavy až 80% ? Ako je to možné?

Ako je možné že si fast fashion reťazce môžu dovoliť šialene vysoké zľavy? Koľko na tom  zarobia? Business model fast fashion módy je postavený na princípoch neustáleho produkovania nových odevov a trendov za čo najnižšie ceny. Tie sa počas roka striedajú takmer každý týždeň. kvôli čomu vznikajú nové skládky a odpad. Aj samotní zamestnanci reťazca H&M potvrdili, že nové kúsky sa k nim dostávajú až 4 krát do týždňa. To je príliš veľa odevov, pre ktoré je potrebné nájsť miesto. Riešením by mohli byť práve výpredaje a zľavy.

Podľa kritikov však masívne výpredaje podporujú konzumerizmus spoločnosti a motivujú ľudí k neustálemu nakupovaniu nekvalitných kúskov s krátkou životnosťou. Medzi najväčšie zľavové sviatky patrí Black Friday.

Počas minuloročného Black Friday sa módna značka Pretty Little Thing’s rozhodla predávať svoje kúsky za absurdne nízke ceny, za čo čelila ostrej kritike. Spomínaná značka v ten deň predávala oblečenie s 99% zľavou. Šaty, ktoré stáli 8 dolárov sa zrazu predávali za neuveriteľných 0,8 centov. Z tejto sumy nie je možné pokryť ani výrobné náklady. Rapídne zníženie cien spôsobilo odpor medzi odborníkmi na životné prostredie, ale aj odpor ľudí na sociálnych sieťach. Takýto odev nebol v žiadnom prípade vyrobený z kvalitných materiálov a za férových podmienok.

Kultúra založená na vyhadzovaní

Čim viac nakúpime, tým viac vyhodíme. Tento výrok môžeme podporiť fenoménom zmenšujúceho sa životného priestoru v našich domácnostiach. Vo Veľkej Británii sa od 70. rokov spálne a obývací priestor zmenšili takmer o tretinu. Na druhej strane však nakupujeme v súčasnosti viac tovarov ako v minulosti.

Kde teda uskladníme nové oblečenie? Aby sme uvoľnili miesto novým prírastkom, musíme sa niečoho zbaviť. Tento prístup kladie výrazný tlak na životné prostredie. V prípade Slovenska sa jedná o takmer 67 000 ton vyhodeného textilného odpadu ročne. Ak by sme si to chceli lepšie predstaviť, jedná sa o 3 futbalové ihriská naplnené do výšky siedmich poschodí. A to sme nezapočítali ešte ostatné krajiny.

Kam putuje nepredané a nechcené oblečenie?

Ako funguje likvidácia odevov vo fast fashion obchodoch a kam toto oblečenie putuje? Určite ste všimli zelené recyklačné boxy na oblečenie v predajniach H&M alebo ZARA, do ktorých môžete odovzdať vaše nechcené oblečenie. To putuje do recyklačného centra,  kde rozhodnú, čo s ním ďalej, či ho recyklujú, posunú ďalej na predaj alebo zlikvidujú v zmysle pravidiel ich odpadového hospodárstva. Za tento nezištný skutok vás odmenia poukážkou k ďalšiemu nákupu. Rovnaký osud čaká aj na nepredané oblečenie.

Na svete sa zrecykluje iba 1% oblečenia. Prečo je to tak?

Oblečenie je častokrát vyrobené zo zmesi rôznych materiálov, napríklad bavlna a polyester. Tieto materiály je ťažké recyklovať, nehovoriac o tom že tento proces je príliš dlhý a finančne náročný. Aby sme sa mohli dozvedieť viac o procese likvidácie odevov,  poslúžia nám k tomu informácie z videoreportáže od CBC News, v ktorej sa objavil rozhovor s riaditeľkou recyklačného centra v Toronte, Claudie Marsale. Podľa jej slov je potrebných až 12 rokov na to, aby zrecyklovali všetko, čo vyprodukuje jeden fast fashion reťazec za 48 hodín.

Zvyšné oblečenie, ktoré predajne nezrecyklujú a je stále v dobrom stave sa ďalej predáva takzvaným prostredníkom. To je obchodník alebo firma, ktorá odkúpené oblečenie predáva ďalej, často miestnym trhovníkom v rozvojových krajinách v Afrike a Ázii. Nie je v tom teda žiadna charita ani nezištnosť. Oblečenie, ktoré odovzdáte sa nedostáva zadarmo do rúk ľuďom zo sociálne slabších vrstiev, ale ďalej sa predáva na trhu. Tony textilného materiálu sa predávajú na trhoch a kvôli ich nízkej cene ničia miestny trh a predaje lokálnych výrobcov.

Posledná možnosť je likvidácia oblečenia v spaľovniach. Ide o lacný a rýchly spôsob, ako sa zbaviť textilného odpadu, no veľmi zaťažuje životné prostredie. Práve tu končí drvivá väčšina oblečenia, ktoré sa vo výpredaji či zľave nepredá. 

Na konci článku by som vás chcela inšpirovať k tomu, aby ste nakupovali premyslene a aby ste zainvestovali do menšieho množstva oblečenia, ktoré vám dlho vydrží. Nákupom kvalitného oblečenia od zodpovedných predajcov, podporíte nielen etickú výrobu, ale dokážete tým aj pozitívne ovplyvniť budúcnosť módneho priemyslu. Z dlhodobého hľadiska nám tento prístup šetrí peňaženky a aj miesto v šatníku. V tomto prípade platí zlaté pravidlo, menej je viac.